Daň z luxusných nehnuteľností v roku 2013 nebude

Vládou zvažované zdaňovanie luxusných nehnuteľností, ktoré môže bohatším niekoľkonásobne zvýšiť poplatky za majetok, sa odsúva najskôr na rok 2014. Podľa informácií denníka Pravda sa do budúcoročného rozpočtu nedostalo ani obmedzenie odpočítateľnej položky na manželku, ktoré spolu s novou daňou na luxusné nehnuteľnosti malo do budúcoročného rozpočtu priniesť až 90 miliónov eur.

Podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Petra Pellegriniho (Smer) by sa daň z luxusných nehnuteľností mala zaviesť do legislatívy ešte v tomto roku, platiť však zatiaľ nebude. "Toto odkladanie opatrení naznačuje, že vládu možno upokojilo presadenie zmien v druhom pilieri a môže tiež vzhľadom na parlamentnú väčšinu pohodlne podľa svojich predstáv osekať výdavky," myslí si analytik ČSOB banky Marek Gábriš. Vláda si od zmien v druhom pilieri sľubuje vyše 600 miliónov eur v tomto a budúcom roku. Podľa Gábriša sa však Ficove zdaňovanie luxusnejších nehnuteľností dá považovať za menej škodlivé konsolidačné opatrenie pre hospodársky rast.

Daň mala vychádzať z aktuálnych údajov cenových máp, s ktorými pracuje aj Národná banka Slovenska. "Tieto cenové mapy sú v súčasnosti jediným relevantným podkladom poskytujúcim informácie o vývoji trhových a ponukových cien na slovenskom trhu s nehnuteľnosťami. Ich obrovskou prednosťou je to, že sú stále online aktualizované," tvrdí Zeno Kezman z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska. Dosiaľ sa hovorilo o niekoľkých variantoch zavedenia dane. Napríklad od dane malo byť oslobodených prvých 20až 30-tisíc eur trhovej ceny prvej nehnuteľnosti vlastnenej domácnosťou a samotná sadzba by bola 0,5 percenta z jej hodnoty. Vláda takisto zvažovala aj možnosť zavedenia odpočítateľnej položky na úrovni až 100-tisíc eur z trhovej ceny v závislosti od regiónu. Posledný návrh vraj hovoril o zdaňovaní bytov s výmerou nad 65 štvorcových metrov v najlepších lokalitách. Pri domoch sa zas malo viac platiť pri rozlohe väčšej ako približne 105 štvorcových metrov.

Podľa údajov Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj majetkové dane na Slovensku v roku 2009 dosiahli 0,4 percenta hrubého domáceho produktu, pričom priemer krajín OECD bol 1,8 percenta a v krajinách eurozóny približne dve percentá. "Slováci však na bývanie vynaložia 26 percent svojho hrubého disponibilného príjmu, pričom priemer OECD predstavuje 22 percent. Dane z nehnuteľností tak na Slovensku síce sú relatívne nižšie, no bývanie nám zároveň zhltne väčšiu časť príjmov," povedal analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly. Daň z nehnuteľností v súčasnosti určujú a vyberajú mestá a obce, na budúci rok by im mala do rozpočtov priniesť 309 miliónov eur, čo predstavuje zhruba šestinu ich príjmov. Ročná daň z nehnuteľnosti sa momentálne pohybuje za rodinný dom na východe Slovenska v sume 30 až 50 eur. Vláda takisto v rozpočte na budúci rok upustila od plánov obmedziť odpočítateľnú položku na manželku, ktorá podľa prepočtov rezortu financií mala do rozpočtu priniesť od 26 do 60 miliónov eur. Rozpočet zatiaľ nepočíta ani s dodatočnými príjmami plynúcimi z obmedzenia paušálnych výdavkov, ktoré zatiaľ ešte neprešli v parlamente.

Púchly predpokladá, že vláda od obmedzenia nakoniec upustí. "Nakoľko by to mohlo mať negatívnejšie dopady ako navrhované zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia. Dotklo by sa to najmä tých živnostníkov, ktorých by toto opatrenie prinútilo prejsť na vedenie účtovníctva. S ohľadom na doteraz zverejnené návrhy je možné predpokladať, že by išlo približne o každého druhého živnostníka, ktorý dnes využíva paušálne náklady," dodáva Púchly. Menej prinesie aj samotné zvýšenie odvodov pre živnostníkov. Od budúceho roka si zmenou štát sľubuje 130 miliónov eur navyše v štátnej kase, pričom výnos znížil pozmeňujúci návrh zákona opozičného Igora Matoviča. Šéfovi opozičnej OĽaNO sa týmto podarilo oslobodiť študentov od zvýšených odvodov, čo platí pre mladých do 18 rokov a mesačného zárobku do 66 eur, ale štát tak prišiel o desiatky miliónov eur.

Zdroj: 16.8.2012, Pravda, Správy